Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Táborisko

31. 1. 1995

Tešíš sa naň,
keď slnko nad hlavou praží,
ty si smädný ako laň
a na chrbte niečo ťa ťaží.

Zložíš staré svoje kosti
v jeho zelenom objatí.
Posilníš sa do sýtosti
a odbúraš čo ti cestu hatí.

Pod hviezdnou sedíš oblohou,
pri plápolajúcej vatre.
V ruke so starou gitarou
a tvoj hlas zaniká vo vetre.

Ráno poberieš sa v diaľ,
zaženieš ten žiaľ
a opäť: sa tešíš naň,
keď slnko nad hlavou praží,
ty si smädný ako laň
a na chrbte niečo ťa ťaží.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.